V istej krajine existovali inteligentní roboti. Všetko za ľudí robili, a získali volebné právo. Ich umelá inteligencia bola vysoká; ale tá normálna iba ako u opíc. A keďže banány boli tiež ich obľúbeným jedlom, vo voľbách víťazili politici, ktorí pred voľbami rozdávali banány zadarmo (roboti vždy zabudli, že banány sa rozdávajú iba pred voľbami).

Jedna Malá Opozičná Strana (JMOS), ktorú tvorili bohatí ľudia, bola s tým nespokojná. Vykúpili všetky banánovníky a všetky kľúčové odvetvia hospodárstva, najmä priemysel na výrobu náhradných súčiastok pre robotov. Vtom uvedomili si, že už nemusia vôbec viesť volebný boj. Stačí mať spojencov, a dodávať banány iba im. Už vedeli, že môžu ľahko zvrhnúť akúkoľvek vládu, a „zvoliť“ novú. Bez náhradných súčiastok si roboti neporadia. Svoju spásu uvidia vo výmene vlády. Všetci v JMOS zaplesali nadšením. Roboti si zamieňajú samosprávu s mocou; myslia si, že si vládnu sami. Za svoj údel sa budú hnevať na seba.

Neprešla dlhá doba, keď ľudia v JMOS si uvedomili, že podobným spôsobom by mohli vládnuť celému svetu. To všetko bez jediného výstrelu. Ibaže ľudstvo dokáže rozoznávať medzi samosprávou a vládou. V JMOS sa však nevzdávali. Vymysleli špeciálne slovo „ľudovláda“, pomocou ktorého začali ľudstvu nahovárať, že vláda ľudu je nielen možná, ale dokonca prospešná a pokroková. Ľudstvo nakrátko uverilo, ale napokon odhalilo podvod. Ľudia v JMOS konečne pochopili, že ovládať možno len stroje, nie iných ľudí.

« späť